¯\_(ツ)_/¯
HOME INVASION: AN INTRODUCTION
For most of the privileged individuals and communities, the declaration of pandemics meant we suddenly spent much more time at home than ever before, especially with activities that were previously associated with other places and spaces, both in and outdoors.
Obligatory home office pushed the carefully crafted managerial systems and advice on work-life balance directly to the merging of work with life, intruding the private space with new tools of productivity tracking and performance surveillance of the pandemic screen worker. Social distancing canceled live gatherings of leisure, diverse spiritual and entertainment needs, and physical training. As a result, subscriptions to online streaming services soared. Basic needs such as grocery shopping etc. had been outsourced to automated systems and precarised delivery service persons on a massive scale.
All in all, we considered home to be a safe place from the plague: We have our health status under control, we have the movement of the invisible, nano, and micro intruders under control.
At the same time, we’ve had different silent companions with us which seem to have been our choice, which made our households more convenient, more comfortable, saved us time and money, we were more effective and made us feel more ‘homey’.
The constant creation of new needs and evolution of services and products to the old needs brought the use of apps, computers, smartphones, consumer technology, and electromechanical domestic appliances.
The harvesting of user data, its analysis, and interpretation is obviously not a new development, it had just been accelerated by the pandemic involuntary quarantines and lockdowns. It also brings us a possibility to reflect on it and take action: If we consider the amount of data it collects and the respective vulnerability of the consumer technology equipment, is their presence still so comforting?
Invázia do našich domovov: Úvod
Pre väčšinu privilegovaných jednotlivcov a komunít znamenalo vyhlásenie pandémie omnoho viac času stráveného doma ako kedykoľvek predtým, a to najmä aktivitami, ktoré sa nám predtým spájali s inými miestami a priestormi, či už vnútri alebo vonku.
Povinný home-office „vsotil“ starostlivo vytvorené manažérske systémy a rady o work-life balance priamo do splynutia práce so súkromným životom do jednej masy.
Nastala tiež situácia, kedy „pandemickej obrazovke“ s jej novými nástrojmi sledovania produktivity a výkonu pracovníka už neunikol žiadny detail pracovníkovho súkromného života.
Sociálne dištancovanie začalo brániť živým stretnutiam v rámci voľného času, duchovným aktivitám a saturovaniu potrieb zabaviť sa či športovať. V dôsledku toho stúplo predplatné online streamovacích služieb. Základné potreby, napr. nákup potravín, boli masovo zverené automatizovaným systémom a prekarizovaným zamestnancom doručovacích služieb.
Napokon, vlastný domov sme považovali za bezpečné miesto, ktoré nás uchráni pred nákazou: Svoj zdravotný stav tu máme pod kontrolou. Máme predsa pod kontrolou pohyb neviditeľných, nano a mikro votrelcov.
Zároveň sme si však vlastnou voľbou prizvali rôznych iných tichých spoločníkov, vďaka čomu boli naše domácnosti pohodlnejšie, šetrili čas a peniaze, boli sme zdanlivo efektívnejší a cítili sme sa akosi viac „domácky“.
Neustále vytváranie nových potrieb a vývoj služieb a produktov na uspokojenie tých starých priniesli záplavu aplikácií, počítačov, smartfónov, spotrebnej techniky a elektromechanických domácich spotrebičov.
Zber údajov o používateľoch, ich analýza a interpretácia nie je, samozrejme, novinkou. Pandémiou, nedobrovoľnými karanténami a lock-downami sa však tento proces výrazne znásobil. Tým sa nám nakytla možnosť zamyslieť sa a konať: Ak vezmeme do úvahy množstvo údajov, ktoré sa o nás zhromažďuje, a reálnu zraniteľnosť vybavenia spotrebnej techniky, môžme byť v prítomnosti týchto vymožeností naďalej takí pokojní?
