(ಠ_ಠ)┌∩┐
Vacuuming sucks
It actually sucks in a complex way, with the use of complex mapping technologies, such as capturing the surroundings with a camera, lidar (laser-based mapping technology), gyroscope, wheel sensors (based on light), infrared-based sensors (cliff sensors, obstacle sensors, wall sensors.
Based upon the collected information, the robotic vacuum cleaner creates a map, knowing the exact surface and dimensions of walls and the positioning of furniture. It also collects biological material, such as hair of the human and animal inhabitants of a space, fallen skin, trimmed nails, fine bits of junk food from your last movie night. [45]
‘The device can quickly learn the surroundings that it needs to know for cleaning purposes. This vacuum can capture up to 30,000 data points in the blink of an eye, creating an internal memory of the home so that it misses nothing during cleanup.’ [46]
Though there is some open-source resource that can teach you to turn your robotic vacuum cleaner into a speaker to play your favorite music, the perspective of this particular device from the outside can be less of a fun: the camera can be operated by third parties to photograph your place, or the Lidar technology converted into an eavesdropping tool. similar to a Cold War period laser microphone invented by Leonard Theremin. [47]
These risks are connected to the presence. However, in the future, could it possibly track and analyze the less presentable side of our physical existences, e.g. vacuumed dirt of our lovely homes, maintaining a regular overview of the biological rhythms of a place?
[45] https://global.dreametech.com/blogs/blog/how-do-robot-vacuums-navigate
[46] https://global.dreametech.com/blogs/blog/how-do-robot-vacuums-navigate
Ten vysávač nám cicia krv…
Dokonca veľmi komplexným spôsobom, s využitím zložitých mapovacích technológií, ako je snímanie okolia vysávača kamerou, lidarom (technológia mapovania na báze lasera), gyroskopom, snímačmi kolies (na základe svetla), snímačmi na báze infračerveného žiarenia (citlivými na rohy objektov, vrátane snímačov prekážok či stien v miestnosti). Na základe zozbieraných informácií robotický vysávač vytvorí mapu, pričom pozná presný povrch a rozmery stien a umiestnenie nábytku. Zhromažďuje tiež biologický materiál, ako sú vlasy ľudských a zvieracích obyvateľov domácnosti: Mŕtva koža, ostrihané nechty, a všetky tie omrvinky z fast-foodu, ktorý ste si vychutnali na gauči pri filme. [45]
„Zariadenie sa dokáže rýchlo naučiť „naspamäť“ priestor, ktorý potrebuje poznať na účely čistenia. Tento vysávač dokáže v jedinom okamihu zachytiť až 30 000 dátových jednotiek. Vytvorí si tým vnútornú pamäť vášho domova, a tak mu počas upratovania nič neunikne.“ [46]
Hoci jestvujú skvelé zdroje s otvoreným zdrojovým kódom, pomocou ktorých môžete premeniť váš robotický vysávač na reproduktor na prehrávanie obľúbenej hudby, pohľad na toto konkrétne zariadenie z iného uhlu pohľadu je o čosi menej zábavný: Fotoaparát môže byť ovládaný treťou stranou na fotografovanie vášho príbytku, technológia Lidar zas môže byť zneužitá ako nástroj na odpočúvanie. Čosi podobné laserovému mikrofónu z obdobia studenej vojny, ktorý vynašiel Leonard Theremin. [47]
Tieto riziká sa viažu na dnešok. Predznamenávajú však zamyslenie, či by takéto zariadenie mohlo popri vysávaní špiny našich milých domovov aktívne začať sledovať a analyzovať menej reprezentatívne stránky našej fyzickej existencie, a udržiavať si tak pravidelný prehľad o biologických rytmoch miesta?
