┬──┬ ノ( ゜-゜ノ)
UNDERSTANDING THE CONNECTION BETWEEN INTIMACY AND PRIVACY
One may argue with the pauperized argument that they have nothing to hide, that the surveillance is harmless as long as the observed aren’t doing anything illegal or do not conform to the general rules; therefore it is not necessary to oppose it. We could also inverse this argument to say that those who oppose have something to hide, something wrong they did. The most common counter-argument, as Bruce Schneier had concluded [1], includes the fact that anything can be used against an individual as long as it is defined by the system as ‘wrong,’ as long as the system is biased. Or, another by Schneier, that there is a contrast between liberty (of not being tracked) vs. control (by surveillance which does not necessarily lead to security). [2]
Mass surveillance matters to the general public. As Julian Assange remarked, “mass surveillance is a mass structural change: when society goes bad, it’s going to take you with it, even if you are the blandest person on earth [3].”
Right to be unobserved, to remain un-studied is supposed to belong to general human rights, e.g. as Edward Snowden remarked “Arguing that you don’t care about the right to privacy because you have nothing to hide is no different than saying you don’t care about free speech because you have nothing to say”. [4]
Home means a hideaway, a place to recharge. It is both a physical and mental need and place of every human being, regardless of its rendering which relies on economic possibilities. It includes us, the seemingly boring and inessential majority. In this project, we will look at the new notion of home: an indirectly hostile place, changed through pandemic settings to a space in which the intimity, integrity and safety become mere simulations of themselves.
[1] https://www.schneier.com/essays/archives/2006/05/the_eternal_value_of.html
[2] https://www.schneier.com/essays/archives/2006/05/the_eternal_value_of.html
Pochopenie prepojenia intimity a súkromia
Mnohí môžu použiť obligátny argument, že predsa nemajú čo skrývať, že sledovanie je neškodné, pokiaľ pozorovaní nerobia nič nezákonné alebo neprekročia pravidlá; preto netreba týmto javom odporovať. Tento argument by sme tiež mohli obrátiť, aby sme povedali, že tí, ktorí „sú proti“, alebo „majú čo skrývať“, niečo zlé urobili. Najčastejším protiargumentom, ako skonštatoval Bruce Schneier [1], je skutočnosť, že proti jednotlivcovi možno použiť čokoľvek, čo je to systémom definované ako „nesprávne“, pokiaľ je systém neobjektívny. Alebo ďalší, takisto od Schneiera, že existuje kontrast medzi slobodou (stavom nebyť sledovaný) a kontrolou (sledovaním, ktoré si nemusí klásť na prioritu práve našu bezpečnosť). [2]
Hromadné sledovanie je pre širokú verejnosť relevantnou témou. Ako poznamenal Julian Assange, „masové sledovanie je tiež masová štrukturálna zmena: Keď v spoločnosti zavládne zlo, padnete mu za obeť, aj keď ste tým najnenápadnejším človekom pod slnkom“. [3]
Právo byť nepozorovaný a zostať neanalyzovaný má patriť k všeobecným ľudským právam. Ako poznamenal Edward Snowden, „zdôvodňovať nezáujem o právo na súkromie tým, že nemáte čo skrývať, je rovanké ako zdôvodniť, že vám nezáleží na slobode prejavu, pretože nemáte čo povedať“. [4]
Domov pre nás znamená útočisko, miesto na dobitie energie. Miesto, ktoré napĺňa fyzické a duševné potreby každého človeka bez ohľadu na to, akú má v závislosti od jeho ekonomických možností podobu. Zahŕňa nás, zdanlivo nudnú a nepodstatnú väčšinu. V tomto projekte sa naň pozrieme z inej perspektívy: Na domov ako na nepriamo nepriateľské miesto, ktoré sa zmenilo cez pandemické obdobie na priestor, v ktorom sa intimita, integrita a bezpečnosť stávajú iba svojou vlastnou simuláciou.
