ಠ‿↼
‘Tell me what you eat and I tell you who you are‘
Jean Anthelme Brillat-Savarin, French philosopher, and gourmand said this in 1825. In the context of metadata collection, this statement is still valid.
In the pandemic daily routine, food has become even more central to people’s lives. As a result, the domestic environment has been reinvented as the new restaurant, the new pub, and new clubbing venue: these changes were mirrored in the content of the shopping basket. Restaurants closed the serving space and switched to delivery mode. Grocery stores, considered essential, were being kept open to everybody, so cooking from basic components and buying fresh products have become prevailing practices during the COVID-19 pandemic.
According to NielsenIQ, food groceries from online purchases grew 55% in 2020, up from 44% growth in 2019. A 2020 study from Indonesia about online grocery shopping points out the ‘factors influencing consumer intention to switch to online shopping include perceived risk, price-search intention, mobility, delivery time, adding that ‘gender moderates the influences of attitude, design and site image variables with online shopping interest’. [24]
In April 2020, the demand for online groceries more than doubled in Italy. In the United Kingdom, Tesco’s online-grocery business went up to 16 percent of total country sales in the first quarter of 2020, from about 9 percent. Online supermarket Ocado Retail reported in April a tenfold increase in demand and web traffic up to 100 times higher than pre-pandemic levels. [25]
In the online grocery space existent on screens, consumers have to navigate and decide upon the food on different premises than just seeing, smelling, and touching the actual product. The sense of trust needs to be reinstated not only through the offline previous experience, but through simulation of knowledge and sensory experience of the food in question.
In the growing demand and specific systematic position of grocery shopping, the fight for customers’ attention becomes tougher, and for a victorious consumption, the companies’ customers‘ data are invaluable for future prediction and shopping experience. On the other hand, using this data provides another worthy input into a pattern of life analysis.
In 2017, Instacart provided a dataset for a Kaggle Competition [26], which was a relational set of files describing customers’ orders over time. The dataset was anonymized and contained a sample of over 3 million grocery orders from more than 200,000 Instacart users. For each user, the dataset provided between 4 and 100 of their orders, with the sequence of products purchased in each order. The dataset also provided the week and hour of the day the order was placed and the relative measure of time between orders.
The online grocery shopping datasets, be they anonymized and made public or kept for the companies’ optimization, present a precise corpus of behavioral knowledge. Their usage brings a question – how much will we be autonomous subjects in smart decision-making regarding feeding our physical bodies? Moreover, since the beginning of the pandemics in 2020, there have been several incidents reported by the FBI, called credential stuffing attacks, where hackers hijacked online accounts at grocery stores, restaurants, and food delivery services to drain user funds through fraudulent orders and to steal personal or financial data. [27]
[24] https://www.mdpi.com/2673-7116/1/2/6/pdf
[26] https://towardsdatascience.com/instacart-exploratory-analysis-fdd5e3f9bf60
„Povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem, kto si“
…Povedal v roku 1825 Jean Anthelme Brillat-Savarin, francúzsky filozof a gurmán. V kontexte zberu metadát je jeho tvrdenie stále nesmierne výstižné.
Každodennou rutinou sa počas pandémie jedlo v našich životoch stalo ešte o čosi dôležitejším. V dôsledku obmedzení sa domáce prostredie stalo znovuobjavenou reštauráciou, krčmou a barom zároveň: Tieto zmeny sa odzrkadlili v obsahu nákupného košíka. Reštaurácie zatvorili priestory a prešli do režimu rozvozu. Obchody s potravinami, považované za nevyhnutné, však ostali po celý čas otvorené pre každého – varenie zo základných ingrediencií a nákup čerstvých produktov sa tak počas pandémie COVID-19 stali omnoho častejšími činnosťami.
Podľa NielsenIQ v roku 2020 vzrástol nákup potravín online o 55 %, v porovnaní so 44 % nárastom v roku 2019. Štúdia z roku 2020 z Indonézie o online nakupovaní potravín poukazuje na to, že medzi faktory ovplyvňujúce zámer spotrebiteľov prejsť na online nakupovanie patrí ich vyhodnotenie rizika, cena potravín, mobilita, dodacia objednávky. Štúdia tiež priniesla zistenie, že pri záujme o online nakupovanie hrá úlohu pohlavie: „Pohlavie ovplyvňuje faktory, na základe ktorých vyhodnocujeme premenné ako dizajn a celkový imidž webovej stránky“. [24]
V apríli 2020 sa dopyt po online potravinách v Taliansku viac ako zdvojnásobil. V Británii vzrástol obchod s online potravinami spoločnosti Tesco v prvom štvrťroku 2020 na 16 percent z celkového predaja v krajine, z približne 9 percent. Online supermarket Ocado Retail ohlásil v apríli desaťnásobný nárast dopytu a návštevnosti webu, ktorý bol až 100-krát vyšší ako pred pandémiou. [25]
V online obchode s potravinami, ktorý jestvuje len na obrazovkách, sa spotrebitelia musia orientovať a rozhodovať o potravinách v iných priestoroch. Nemožno naživo vidieť, ovoniavať a dotýkať sa skutočného produktu. Pocit dôvery je potrebné obnoviť nielen prostredníctvom predchádzajúcej offline skúsenosti, ale aj prostredníctvom simulácie vedomostí a zmyslových skúseností danej potraviny.
V rastúcom dopyte a špecifickom systematickom postavení nakupovania potravín je boj o pozornosť zákazníkov tvrdší a pre víťaznú spotrebu sú údaje o zákazníkoch spoločností neoceniteľné pre predikciu budúcnosti a zážitok z nákupu. Na druhej strane poskytuje použitie týchto údajov ďalší hodnotný vstup do analýzy vzorcov našich životov.
V roku 2017 Instacart poskytol súbor údajov pre súťaž Kaggle [26]. Šlo o relačný set súborov popisujúcich objednávky zákazníkov počas konkrétneho časového úseku. Súbor údajov bol anonymizovaný a obsahoval vzorku viac ako 3 miliónov objednávok potravín od viac ako 200 000 používateľov Instacart. Na každého používateľa množina údajov poskytla 4 až 100 jeho objednávok s poradím produktov zakúpených v každej objednávke. Súbor údajov tiež poskytoval týždeň a hodinu v deň zadania objednávky a relatívnu mieru času medzi objednávkami.
Súbory údajov o online nakupovaní potravín, či už sú anonymizované a zverejnené alebo uchovávané na optimalizáciu v rámci firmy, predstavujú presný súbor poznatkov o našom správaní. Ich využitie prináša otázku – nakoľko budeme autonómnymi subjektmi v inteligentnom rozhodovaní o kŕmení našich fyzických tiel? Okrem toho od začiatku pandémie v roku 2020 FBI zaznamenalo niekoľko incidentov, ktoré sa nazývajú útoky na vyprázdňovanie poverení, kde hackeri uniesli online účty v obchodoch s potravinami, v reštauráciách a službách na doručovanie potravín, aby odčerpali prostriedky používateľov prostredníctvom podvodných objednávok a ukradli ich osobné alebo finančné údaje. [27]
